História, na ktorú sa nezabúda
Výrobný podnik Slovenské lodenice sa nachádza v historickom meste Komárno na Južnom Slovensku. Lodenica bola založená v roku 1898 Rakúsko-uhorskou spoločnosťou MFTR, ktorá využila výhodu dobrej polohy Komárna na Dunaji, v blízkosti veľkých rozvojových miest Viedeň, Budapešť a Bratislava.
Slovenské lodenice v Komárne vyrobili počas ich vyše 100-ročnej histórie viac ako 1 800 plavidiel rôznych typov. Od založenia do roku 1918 sa v lodenici vykonávali opravy plavidiel a stavby drevených a neskôr oceľových člnov. Po vzniku samostatného Československa bol viditeľný rast podnikania, ktorý viedol k rozvoju zariadení a sortimentu výroby aj v komárňanských lodeniciach. Výroba bola diverzifikovaná tak, aby zahŕňala aj inú ako lodnú výrobu vrátane oceľových mostných konštrukcií, žeriavov a kotlov.
V priebehu roku 1923 boli lodenice ako celok prenajaté Škode Plzeň a bol podniknutý rozsiahly vývoj plavidiel. Pracovné zariadenia boli zrekonštruované a zmodernizované vrátane inštalácie mechanického lodného výťahu a elektrifikácie celého dvora. V neskorších 30-tych rokoch Škoda predstavila pokrokové výrobné metódy pomocou zvárania elektrickým oblúkom, ktoré nahradilo nitovanie. V tomto období boli v Komárne vyrábané remorkéry, osobné motorové lode, nákladné člny pre domácich zákazníkov, ako aj pre prepravné spoločnosti v Rumunsku, Bulharsku, Maďarsku, Francúzsku, Turecku, Anglicku a Číne.
Vývoj lodenice bol prerušený obdobím druhej svetovej vojny. Výrobu lodí počas vojny prerušili pre armádne účely, ktoré zahŕňali opravu poškodených plavidiel. Povojnová expanzia dopravy na vode viedla k potrebe modernizácie lodenice. Lodenica sa v roku 1950 osamostatnila od Škodových závodov, čím vznikli samostatné Slovenské lodenice, štátny podnik.
Slovenské lodenice v tom čase tiež dostali k dispozícii nové výrobné priestory. Na ploche takmer 37 hektárov boli vybudované nové kryté montážne dielne a staveniská boli obsluhované žeriavmi s nosnosťou až 50 ton. Vybudovaný bol aj lodný výťah na pohyb a spúšťanie na vodu lodí až do hmotnosti 3 400 ton. Nové zariadenia boli postupne modernizované a automatizované tak, aby umožňovali stavbu lodí až do dĺžky 140 metrov a šírky 18,5 metra.
Ako sa zvýšil objem výroby, zvýšil sa aj počet lodí, ktoré boli technicky náročnejšie na výrobu. V roku 1958 preto v lodeniciach vzniklo interné konštrukčné oddelenie. Oddelenie využívalo toho času najmodernejšiu počítačovú podporu. Výstavbou nových povojnových zariadení sa Slovenské lodenice stali najväčším výrobcom riečnych lodí v strednej Európe s ich výrobným programom zameraným na hromadnú výrobu lodí pre východnú Európu a hlavne ruské lodné spoločnosti. Vyrábané boli predovšetkým nákladné člny, remorkéry, krížniky, plávajúce hotely, podvodné bagre a rôzne druhy nákladných lodí.
Deväťdesiate roky priniesli ďalšiu dôležitú etapu vývoja spoločnosti. Po privatizácii v roku 1993 začali lodenice výrobu novej generácie námorných nákladných lodí. Hlavnými zákazníkmi v tejto ére lodeníc boli západoeurópske lodné prepravné spoločnosti, prevažne zo severného Nemecka. Výrobný program bol zameraný najmä na nákladné lode dĺžky 80 až 100 metrov, s výtlakom do 4200 DWT. Tieto lode boli určené najmä na prepravu hromadného nákladu a kontajnerového nákladu, boli spôsobilé plavby aj na mori, aj na riečnych cestách.
V prvých 10 rokoch tohto tisícročia vyrobili komárňanské lodenice takmer 70 takýchto lodí. V dôsledku hospodárskej recesie v roku 2008 – 2012 došlo na celom svete k významnému útlmu lodnej výroby. Po roku 2012 sa v komárňanských lodeniciach realizovali už len menšie lodné projekty, ako napríklad plávajúce žeriavy, výsypné člny, tlačný remorkér, alebo plávajúca elektráreň.
